Hikkaduwa
Ešte predtým ako sme dorazili na Hikkaduwu, čakali nás dve zastávky -
korytnačia farma a múzeum masiek. 
Osobne ma tieto
"atrakcie" príliš
nenadchli. Korytnačia farma bolo
pár nádrží s vodou a korytnačkami. V prvých
troch nádržiach sa to nimi len hemžilo. Zadelené boli podľa veku - 1-dňové,
2-dňové a 3-dňové. Po troch dňoch sa korytnačky vypúšťajú do oceánu.
Prežije len malé percento z nich. Múzeum masiek predstavovali 3 miestnosti. V
jednej sa masky vystavovali, v druhej vyrábali a v tretej predávali. Pri oboch
atrakciách nám sprievodcovia podali podrobný výklad. Ako vždy, aj
teraz sa očakával nejaký príspevok. V prípade kúpy nejakého tovaru
však nebol povinný.
Pláž Hikkaduwa je známa predovšetkým vďaka koralový útesom. Napriek
tomu, že sme mali so sebou veci na šnorchlovanie, pohodlnejšie bolo nastúpiť
do "glass boat" (loď s priesvitným dnom), ktorá bola v cene výletu
a nechať sa odviesť na osvedčené miesta. Šofér potom vytiahol chlieb, na
ktorý nalákal hejna rýb. O niekoľko minút sa na 50 m2 ocitlo asi 5 lodí.
Turisti čumeli na dná svojich lodí a sprievodcovia sa od seba navzájom odrážali.
Cestou k brehu sme ešte stihli pár výcvakov pláže a konečne nastúpili
do klimatizovaného auta.
Galle
Toto prístavné mesto je pokladané za akýsi pamätník holandskej koloniálnej
architektúry. V roku 1663 tu holanďania postavili pevnosť v tvare 5-uholníka
a tá je dodnes obývaná. Vďaka jej prežitiu až do dnešných
dní, mesto bolo vyhlásené za svetové kultúrne dedičstvo. Je
to vlastne jediné miesto, ktoré sme v Galle navštívili. Osviežení autoklímou,
vydali sme sa na okružnú cestu po pevnosti. Z obvodových múrov je pekný výhľad
na všetky svetové strany. Začali sme stranou natočenou do vnútrozemia. Táto
je obľúbená najmä u domácich, ktorí odtiaľ sledujú kriketové zápasy na
neďalekom štadióne. Zvyšné 4 strany sú obmývané oceánom. Pomalým
tempom sme sa presúvali proti smeru hodinových ručičiek až k vzdialenému
majáku. Cestou sme zahliadli menšieho varana a neskôr domáceho gipseyho s
opicou, kobrou a pytonom. Kobra na zvuk píšťalky reagovala snahou utiecť
čo najďalej, tak ju radšej zavrel späť do košíka. Lebe aj Psey neodolali
zapózovať s pytonom okolo krku, našťastie bol poslušnejší ako
kobra.
Unawatuna
Na obed sme sa stavili v jednom hoteli neďaleko Unawatuny. Z jedálneho lístka
sme si vybrali rybu, každý na iný spôsob. Všetci sme si nakoniec obed
pochvaľovali napriek tomu, že nám obsluha doniesla tri rovnaké porcie.
Poobede už nasledoval zaslúžený odpočinok na pláži. Sem som sa obzvlášť
tešil, pretože asi 2 týždne pred odchodom na Srí Lanku ju v programe na
Spektre vyhodnotili ako najpríjemnejšiu pláž na svete. Zlatý piesok, čistá
voda, málo ľudí, zopár podnikov, budhistický chrám vyčnievajúci spoza džungle,
to všetko naozaj vytváralo 
krásne prostredie. Práve tu sa Psey prejavil ako
človek s naozaj veľmi silnou vôľou. Dokázal prísť na najkrajšiu pláž
sveta a neísť sa okúpať. Pre istotu sa poistil tým, že si nevzal plavky,
aby nepodľahol tomu pokušeniu. Takýto čin možno dokonca prirovnať k dosiaľ
neprekonanému Kafiho výstupu na "Chatu pod Rysmy a ani o krok ďalej".
Pre solidaritu tu miesta nebolo, takže ja s Lebem sme vybalili šnorchle a šli
sa poobzerať pod hladinu. Hodinka kúpania stačila (hlavne Pseymu..:-)), Lebe
ešte brutálne vydráždil opicu miestneho plážového podnikavca a mohlo sa
ísť domov.
Večera v hoteli bola síce bohatá, ale už teraz som zistil, že nie podľa môjho
vkusu. Ryža sa ešte dala v pohode jesť, ale mäso ani náhodou. Kura, ako ho
poznáme na Slovensku, tam bohužiaľ nepoznajú. Príprava spočíva v pokrájaní
na milión malých kúskov a v každom kúsku musí byť kosť. Ryby zas
nechutili ako ryby....možno to ani ryby neboli. Našťastie záchrana v podobe
zákuskov a ovocia bola k dispozícii každý deň. Po večeri nám ešte ostala
povinnosť dezinfekcie. Na našom fleku na pláži už postával vojak strážiaci
hotel. Na chvíľku zmizol v tme a hneď sa z nej zas vynoril s pohárom v ruke.
Úsmev od ucha k uchu, natrčiac ruku s pohárom spoza palmy sa nechal od nás
ponúknuť. Keď usúdil, že vodka s ďžúsom už sú v správnom pomere,
stratil sa v tme (skoro ako Flag).
Cena výletu: 13
USD/osoba
Výrok
dňa: "Ja to j...m, nemám plavky. Ale mám tu aspoň plutvy"
- Psey pri príchode na Unawatunu
Yala,
Bentota >
