Hotel Kani Lanka

     Vzdialenosť z letiska do nášho hotela bola cca 60 km, no napriek tomu cesta trvala vyše 3 hodín. Po príchode na hotel bola väčšina ľudí unavená, takže po večeri sa žiadna zábava už nekonala. Sobota bola dňom zoznamovania sa s prostredím a zvykania si na 90% vlhkosť vzduchu. Hotel Kani Lanka sa nachádza v celkom príjemnom prostredí. Z jednej strany je obklopený indickým oceánom a z druhej strany riekou, ktorá sa doň vlieva. Za slovo stoja aj pláže s mimoriadne jemným pieskom.

     Na plážach sa potulujú miestni kšeftári a lanária ľudí na rôzne výlety po krajine. Jednému z nich sa podarilo Lebeho a Pseyho (nestihli raňajky) ukecať aby prišli k nemu na obed. Času do obeda bolo ešte dosť tak sme sa vydali na prieskum okolia. Hneď sa nás ujal miestny človek a sprevádzal nás po dedine Katakurunda. Na prvý pohľad bolo jasné, že ľudia sú chudobní, avšak veľmi priateľskí. Mali iba jednu "menšiu  vadu". Beloch bol pre nich synonymom pre peniaze. O tom sme sa presvedčili hneď na obede. Za dva obedy a 3 panáky araku sa nehanbil vypýtať skoro 2.200 LKR (asi 2-násobok hotelovej ceny). Na licitovanie už bolo neskoro, a tak neostala iná možnosť ako zaplatiť a poučiť sa.

Kalutara

     Mestečko Kalutara bolo vzdialené od miesta nášho pobytu asi 4 km a preto sa logicky stalo našim prvým cieľom. Nápad zájsť tam peši bol jednohlasne zamietnutý. Ostala teda druhá možnosť - vziať si taxi. Tu sme zaznamenali prvý výrazný úspech (aspoň v tom momente sme to tak vnímali). Z pôvodnej ceny 400 LKR zišiel taxikár na 300 LKR. Prvá jazda tuc-tucom bol celkom fajn zážitok. Azda jediným negatívom tuc-tucu je iba jeho neschopnosť čeliť výfukovým plynom, ktoré sa na Vás valia z každej strany. 

     Kalutara tak, ako aj každé iné mesto na Srí Lanke je veľmi živé. Atmosféru vytvára vďaka klaksónom hlavne miestna doprava, ale pozadu neostávajú ani vykrikujúci miestni obchodníci. Dominantou mesta je  budhistický chrám, ktorý sa týči nad riekou Kalu-Ganga. Pôvodne som chcel chrám vyfotiť len zvonku, ale ani neviem ako, ocitli sme sa vo vnútri komplexu načúvajúc výkladu anglicky hovoriaceho sinhálca o histórii budhizmu.  Pravdepodobne ohúrení faktom, že vedel niečo aj o Československu sme mu neváhali dať po 5 dolárov. Vytriezvenie prišlo až s taxikárovými slovami, že sa nejednalo o povinný poplatok, ale o tzv. "donation" - čiže niečo ako dobrovoľný príspevok. Tentokrát už naozaj poučení ako to na Srí Lanke chodí, obzreli sme si zvnútra hlavnú kopulu. Okrem výbornej akustiky ma však príliš nezaujala.

     Našou ďalšou zastávkou bola "Spice Garden". Okrem známych vôní škorice či šafránu, vyznačovala sa aj značným množstvom moskytov. V záhrade je taktiež možnosť naučiť sa mixovať rôzne lektvary (napr. na rast vlasov, chudnutie atď.) resp. si ich zakúpiť. Majiteľ síce robil čo mohol, ale žiadneho príspevku sa od nás nedočkal. A nepomohlo mu ani  to, že si dopisoval s pár slovákmi.

     Deň sme zakončili na pláži vypaľovaním bacilov, rekapituláciou prvého dňa a plánovaním ďalších výletov. 

Výrok dňa: "Now you can go anywhere you want without payment." - sprievodca v budhistickom chráme po zinkasovaní 15 dolárov.

      Hikkaduwa, Galle, Unawatuna >