Bolo 5:30 ráno a podľa dohody nás  zobudila hotelová služba. Na recepcii sme si vyzdvihli balíčky s jedlom (trochu chudobné oproti raňajkám) a potom už vyrazili na 2-dňový výlet do národného parku Yala. Klimatizovaná Toyota Hiace so spustou miesta bola na vyše 8-hodinovú cestu ako stvorená. Jediný dôvod na obavy dával silný lejak, ale po ubezpečení šoféra (a zároveň sprievodcu), že v Yale určite pršať nebude, pokračovali sme v nedokončenom spánku. 

Weligama

     Trasa do Yaly vedie popri pobreží a nachádza sa na nej niekoľko zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Prvým z nich je Weligama - rybárska dedina preslávená stilt fishermanmi. Údajne je to jediné miesto na svete kde rybári chytajú ryby sediac na koloch zapichnutých do morského dna. V súčasnosti sa však viac starajú o turistov ako o ryby. Akonáhle sme vystúpili z auta, skupinka rybárov nabehla k autu. Jeden z nich začal pózovať pred fotoaparátmi (skôr zavadzal), ďalší zas pýtal peniaze. Nespokojní, že od nás nevymámil viac 150 LKR, odišli späť na koly. 

Wewurukannala Temple

     Intenzita dažďa trošku zoslabla práve keď sme dorazili kbudhistickému chrámu Wewurukannala Temple. Presnú lokalitu si už nepamätám, ale myslím že by to malo byť niekde v okolí mesta Matara. Nie je to typická budhistická pagoda, ale chrámový komplex s najväčšou sochou budhu na Srí Lanke. Socha je vysoká asi ako 5-poschodová budova a za "donation" sa dá vyjsť až na úplný vrch sochy odkiaľ je pekný výhľad na okolité ryžové polia. Podzemie komplexu je popretkávané katakombami, ktorých steny sú pomaľované budhistickými motívmi. Malieb je vyše 20.000. Zaujímavosťou sú aj tabule s menami darcov, ktorých minimálna výška príspevku bola vyššia ako 100 LKR. Pochybujem však, že tam dopíšu aj nás, lebo na mená sa nás nik nepýtal..)

Yala

     Predtým ako sme dorazili do Yaly nám ešte skrížil cestu konvoj fanatických zástancov prezidentky. Dozvedeli sme sa, že na Srí Lanke sa o mesiac konajú voľby a predvolebné mítingy sú v plnom prúde. Po ubytovaní a naobedovaní, nás už čakal pred hotelom asi 50-ročný Land-rover. Prvá vec, ktorá na ňom upútala bol dezén na všetkých pneumatikách. Skoro ako F1 - slicky jak vyšité. V tom čase sme tomu nevenovali veľkú pozornosť. Šofér mal sotva 17 rokov a po asfaltke si to šinul asi 70 km/h. Našťastie už prestalo pršať a cesta bola skoro vyschnutá. To však trvalo len krátko. Celým parkom totiž vedú iba poľné cesty. Hneď ako skončila asfaltka, začali problémy. Asi po 200m sa nášmu expertovi podarilo zapadnúť. Oproti idúce auto v snahe obísť náš rover zapadlo pre istotu tiež. Šoférovi teda neostávalo nič iné ako ísť vyhľadať pomoc. O 15 minút sa vrátil a s ním aj niekoľko domácich s jedným menším traktorom. Šikovný traktorista si to namieril do toho najväčšieho blata. Zrejme chcel vidieť, čo traktor zvládne - ako inak, nezvládol to a zapadol tiež.  Našťastie jeden z domorodcov asi čítal rozprávku o repe a tú aplikoval na vzniknutú situáciu. Asi 10 ľudí sa chytilo lana priviazaného o traktor a spoločnými silami ho vytiahli. Potom pomocou traktora vytiahli aj naše auto. Počas sledovania,  fotenia a zabávania sa na vyprosťovaní nášho vozidla ma ešte doštípali nejaké červené mravce a mohli sme pokračovať. Šoféra sme prehovorili nech nám stiahne strechu, aby sme mohli počas jazdy sledovať zvery a zároveň ich aj fotiť. Zákon schválnosti v podobe dažďa sa prejavil takmer okamžite. Aby to nebolo všetko, znova sme zapadli. Tentokrát prebehlo vyprosťovanie za našej aktívnej účasti. Za dve hodiny rally sme videli iba pár opíc, pávov a v diaľke jedného slona. Sprievodcovi to bolo evidentne viac ľúto ako nám a vysvetľoval, že Yala je veľmi suchá oblasť a zvieratá sú zvyknuté chodiť sa napájať na určité miesta. Avšak práve dnes vďaka celodennému dažďu sa prísť neobťažovali. Ako kompenzáciu navrhol výlet na ďalší chrám. Ten sa nachádzal na kopci uprostred džungle a poskytoval nádherný výhľad.  Na ceste domov sme ešte zahliadli pár jeleňov, kúpili arak a šli spať.

Tangalla - Blow Hole

     V utorok už sa počasie znova dostalo do normálu. Od rána pieklo a bolo takmer bezvetrie.  Neďaleko Tangally sme zastavili na mieste zvanom Blow Hole. Pri nárazoch vĺn na útesy sa voda dostáva do 30m dlhého podzemného tunela a dierou v skalách vytryskne do niekoľko metrovej výšky. Jediný háčik je v tom, že more musí byť aspoň trošku rozbúrené aby boli vlny dostatočne veľké. Práve teraz by sa nám zišlo to včerajšie počasie. Dúfajúc, že predsa len nejaká vlna bude dostatočne veľká, zaujali sme pozície na fotenie. Po chvíľke sa ozval dunivý zvuk a zo skál vytryskol gejzír snehobielej peny. Podľa očakávania, z miesta kde stál Lebe sa ozvali slová: "Nestihol som, čakáme na ďalší". Príslovie trpezlivosť ruže prináša sa naplnilo o takých 10 minút. O ďalších 10 minút pri prezeraní fotiek ostalo už len pri konštatovaní iného príslovia: 2x meraj (expozíciu) 1x rež. 

Bentota

     Cesta ubiehala relatívne rýchlo až po Mataru. Tu sa veškerá doprava zastavila. Dôvodom bol pravdepodobne predvolebný míting, ktorý  vylákal do ulíc tisíce ľudí. Síce nás to chvíľu zdržalo, ale tá atmosféra v meste stála rozhodne zato. Také šialenstvo kvôli voľbám si u nás neviem predstaviť. Po úspešnom prechode mestom nastal čas na obed. Keďže v nedeľu otestovaná reštaurácia na Unawatune bola práve poblíž, nebolo nad čím uvažovať. Reštaurácia si však vysoký kredit z nedele neudržala zásluhou kuchára (alebo možno rybára). 

    Poslednou zastávkou na výlete bolo safari na rieke Bentota. Cena safari nebola v cene výletu a preto prišlo na rad licitovanie. Ibaže po dvoch únavných dňoch už naň nik nemal náladu. Majiteľ člnov síce chcel 50 USD, ale keď nás videl na odchode tak mu bolo dobrých aj 30. Bentota mi vôbec nepripadala ako rieka. Skôr ako systém vzájomne poprepájaných riek resp. obrovské jazero s mnohými ramenami. Rieka a jej okolie sú bohaté na množstvo flóry a fauny (opice, kormorány, varany, atď.). Aby plavba nebola jednotvárna, sprievodca občas zamieril do mangrovníkových bludísk. Po hodine plavby sme pristáli na malom ostrove uprostred rieky - Cinamon Island. Tu sme absolvovali základný kurz prežitia a po ňom zo slušnosti nakúpili trochu škorice.  Zvyšok plavby a po nej cesty domov už sa nič, čo by stálo za zmienku nestalo.

Cena výletu: 100 USD/osoba

Výrok dňa: "Vieš, že za prechovávanie heroínu tu majú trest smrti?" - Lebe alebo Psey pri mojom nákupe škorice

      Nuwara Eliya, Adam's Peak >