| FRANCÚZSKO 2004 |
|---|
Tarascon
Po dni "oddychu", dnes nastal ďalší deň presunu, tento krát do Pyrenejí. Okolo 10:00 sme opustili kemp a namierili si to do mestečka Tarascon, nášho včerajšieho restu. Výhoda je, že leží priamo v smere na Nimes. Tarascon sme vybavili veľmi rýchlo. Obe dominanty mesta, stredoveký hrad kráľa Reného a kostol Sv.Marthy, sú od seba vzdialené iba 100m. Je medzi nimi iba kruhový objazd s parkoviskom, ktoré sme hneď využili. A keďže okrem fotiek z exteriéru nás nič iné nezaujímalo, celá operácia trvala 15 minút. Prehliadka Nimes netrvala oveľa dlhšie. 20 minútové neúspešné hľadanie parkoviska v blízkosti centra muselo každému z nás stačiť, aby si o meste spravil svoju predstavu. Po ich uplynutí došla vodičovi (už neviem či mne alebo Majovi) trpezlivosť a pri prvej príležitosti sme sa ocitli na výpadovke do Montpellieru.
Montpellier
O tom, že v Montpellieri strávime vyše 4 hodiny, rozhodlo niekoľko faktov. Ešte pred dovolenkou, pri vyhľadávaní informácii o Francúzsku, ktosi na svojom webe hodnotil miesta, ktoré navštívil. Montpellier z toho vyšiel ako najväčšie prekvapenie v kladnom slova zmysle. Druhý fakt - mesto leží na ceste do Pyrenejí a tretí - nedostatočná kapacita pamäťových kariet nás prinútila nájsť nejaký fotolab, kde ich na počkanie prepália na CD.
Už pri vstupe do Montpellieru bolo vidno, že ide o moderné mesto s citom pre
architektúru. Sledovanie značky s označením "P", nás priviedlo až
na veľké parkovisko pod Aquadukt Sv.Clémenta. Stačilo vyjsť pár schodov a
ocitli sme sa na promenáde, ktorej dominantou je víťazný oblúk. To už boli
foťáky v plnom nasadení. Na opačnom konci promenády ešte prechádza cesta,
ale za ňou už nasleduje historická časť mesta. Rovnako ako aj v iných mestách,
uličky sú zachovalé, čisté a hlavne dávajú pocítiť tú typickú francúzsku
atmosféru. Neomylne nás priviedli až do centra, na námestie Komédie. Dá sa
povedať, že keby nebolo treba zálohovať fotky, už mám tej prehliadky aj
dosť. Trmácať sa v tom teple nie je zábava. Zvlášť, keď po včerajšku
som mal histórie plné zuby. Po chvíľke oddychu pri fontáne, sme pokračovali
v pátraní po fotolabe. Stále ďalej a ďalej od auta. Jediná myšlienka,
ktorá mi behala po rozume bola, že čím ďalej od auta ideme, tým dlhšie sa
budeme vracať. Po východe z námestia 
na nás čakalo prekvapenie. Úplne iný
svet - moderný. Neviem či sa jedná o obytnú štvrť alebo administratívnu,
rozhodne však spravila dojem. Žiadne autá, plno zelene a fontán a jedna dlhá
pešia zóna až k rieke (myslím, že to bola Boulevard d'antigone). Architektúra
na rozdiel od Bratislavy nemá chybu. Plynulý prechod z historického centra do
modernej štvrte. Hneď na jej začiatku nám predavačka v jednom obchodíku
povedala o obchodnom dome, kde fotolaby sú. Nachádzal sa hneď za rohom a
tvoril vlastne prechod od námestia až sem. Spoľahli sme sa na jej slovo a ďalej
nehľadali. Po pešej zóne sme sa prešli až k rieke, nad ktorou sa týči
budova pripomínajúca moderný víťazný oblúk a fotky napálili až pri návrate.
Cestou späť k autu sa nám ešte naskytla možnosť najesť sa v Mc Donalde
(pozoruhodnou zhodou okolností, práve keď som bol na rade vypli prúd a
nefungovali pokladne - cca 15 min.) a po obede už čo najrýchlejšie k autu.
Mesto je naozaj celkom fajn, ale už bol najvyšší čas vypadnúť.
Posledná časť cesty do Perpignanu trvala po diaľnici okolo dvoch hodín. Odtiaľ to už k pobrežiu nie je ďaleko. Namiesto kempu sme totiž dnes chceli prespať na pláži. Teploty boli dosť vysoké a na hygienu úplne stačia plážové sprchy. Išli sme viac-menej na náhodu smerom k moru až do dediny Sainte-Marie a v čase 20:20 sa pred nami konečne otvoril horizont Stredozemného mora. Napriek studenej vode, nik neodolal malému osvieženiu vo vlnách. Potom už len večera a návšteva jedného vyľudneného plážového podniku. Okrem nás a majiteľa tam nikoho nebolo. Dali sme si po malom (cca 2 EUR - 0,25l) pive, využili WC a šli si ľahnúť. Ja s Majom k moru, Lebe dal prednosť závetriu pri aute.