< previous
FRANCÚZSKO 2004
next >

 

-mapa cesty-

Collias, Pont du Gard

     Cez noc som toho veľa nenaspal a hneď ako ráno vyšlo slnko (asi 6:30) vyšiel som zo stanu poobzerať sa kde to vlastne spíme. Večer pri hľadaní miesta na stan už nebolo veľa vidno, hádam len svetlá z neďalekej dediny. Stačilo vyjsť z poza kríkov a predo mnou sa otvoril krásny výhľad na dedinu Collias osvetlenú prvými rannými lúčmi. Jej dominantou je ako ináč - stredoveký kostol. Mimochodom pri prezeraní fotiek po návrate z dovolenky som si uvedomil, že veľkú časť fotografií tvoria práve kostoly. Tá architektúra ma vážne musela zaujať..:-) Napriek tomu, že som tušil (nahliadnuc do Lebeho zoznamu) aký náročný deň nás čaká, hneď ako boli Majo s Lebem pripravení, išlo sa do dediny pre pár záberov. Hodín bolo málo a ulice dediny ešte prázdne (keď už sme pri uliciach a uličkách, tie boli pre zmenu Majovou doménou). Stačilo 20 minút na prehliadku a vyrazili sme na neďaleký Pont du Gard - najväčší zachovalý aquadukt na svete, postavený Rimanmi niekedy okolo 1.storčia n.l. Tu sa ukázalo, že sa oplatí privstať si. Ako jedny z prvých návštevníkov toho dňa, sme mali možnosť pofotiť si tento 3-poschodový most s typickými arkádami bez toho, aby niekto liezol do záberu.:-) Pri východe z areálu sa ešte vyskytli menšie problémy so spôsobom platby za parkovanie (je to súčasne vstupenka do areálu) a po ich vyriešení nás čakal včerajší nešťastný Avignon - mesto pápežov.

Avignon

     Predpokladané problémy s parkovaním sa nekonali. Historické centrum mesta je totiž obklopené hradbami, okolo ktorých je parkovacích miest dostatok. Pri vstupe na parkovisko sa nás hneď ujal miestny človek a navigoval ma na voľné miesto. V rukách mal kopu novín a z jeho gest bolo jasné, že by bol rád, keby sme nejaké kúpili. Pochopil som, že stoja 1 EUR. V snahe vysvetliť mu, že po francúzsky nevieme a boli by nám zbytočné, zmenil taktiku a apeloval na naše city (už si nespomeniem koľko detí mal). Lebe s Majom sa dištancovali a tak to ostalo na mne. Vytiahol som peniaze a nech to nie je len tak za nič, vypýtal si aj výtlačok novín. Vychcaný predavač zrazu zadrel, že ak chcem noviny, bude ma to stáť ďalšie 2 EUR. Viac ma zaskočiť nemohol..:-) Noviny som samozrejme oželel, zabuchol dvere od auta a vyrazili sme do mesta. Neubehlo 10 sekúnd a za nami sa ozvalo: "hej, mesieur". Predavač stojí pri mojom aute a s natiahnutou rukou a divnými zvukmi napodobňuje pípanie diaľkového od auta. S tými novinami ma tak prekvapil, že som zabudol zamknúť auto. Ešteže mal chlapík vychovanie..:-)

     Avignon je určite kultúrnym centrom tejto časti Francúzska. Hoci bolo iba 10 hod., mesto už začínalo žiť svojim životom. Všade sa to len hemžilo pouličnými umelcami (mím, verklikár, pouličný muzikanti, maliari, herci, típci s  dredmi vyčíňajúci s hackies, babka s akordeónom, spievajúca Kaťušu, atď.), múry a ploty sú polepené plagátmi pozývajúcimi na rôzne kultúrne akcie. Pomaly sme prišli až na námestie pred Pápežský palác - najväčší gotický palác v Európe. Toto miesto sa jednoducho nedá minúť. Vyčnievajúca pozlátená socha na katedrále Notre Dame des Doms, hneď vedľa Pápežského paláca priláka každého turistu. Pripadalo mi, že všetci smerujú práve sem. Za zmienku určite stoja aj pápežské záhrady nachádzajúce sa nad katedrálou. Je odtiaľ pekný výhľad na rieku Rhône a na ďalšiu pamiatku z rímskych čias - most St. Bénézet, ktorý končí uprostred rieky. Tým boli hlavné ciele prehliadky Avignonu za nami a okolo obeda nastal čas odchodu z mesta.

Glanum, Les Baux des Provence

     Predchádzajúci večer priniesol jedno dôležité ponaučenie. Kempy v Provence bývajú počas letných prázdnin plné a preto bolo treba prehodnotiť naše priority. Bez váhania sme sa zhodli, že momentálne je najnutnejšia sprcha (a tým pádom aj ubytovanie). Asi po troch hodinách blúdenia sa nám podarilo nájsť celkom príjemný kemp v dedine Graveson (19,5 EUR).  Po rutinných záležitostiach (sprcha, jedlo, postavenie stanu) prišiel na rad Lebeho zoznam - Glanum, Le Baux de Provence, Montmajour, Arles, Tarascon. 

    Glanum je bývalé keltsko-rímske mesto. Dnes sa na tomto mieste nachádzajú už len ruiny. Auto sme odstavili na krajnici (je k dispozícii aj platené parkovisko) a vyrazili na prehliadku.  Slnko neskutočne pražilo a už teraz, pri prvom bode plánu, nás dopredu hnala skôr zotrvačnosť ako záujem. Areál je oplotený a na naše šťastie, platí sa vstupné. To bol dostatočne pádny dôvod obmedziť prehliadku len na fotenie objektov ohlodaných zubom času, ktoré sú roztrúsené mimo areálu. Situácia s teplom sa trošku zlepšila po tom, čo sa v aute vďaka pohybu rozprúdil vzduch. Netrvalo to však veľmi dlho. Po východe z lesa sa pred nami otvoril výhľad na stredovekú dedinu Les Baux de Provence.

     Tento krát to bolo s parkovaním zložitejšie. Najjednoduchšie je odstaviť auto na konci kolóny áut a vyjsť si do dediny týčiacej sa na skalnatom vrchu po vlastných. Tí odvážnejší môžu skúsiť nájsť miesto aj hore, ale šanca je minimálna. My sme skúsili obe alternatívy, najprv druhú a potom tú prvú..:-) 

     Už podľa počtu áut pod kopcom sa dalo tušiť, že dedina bude plná turistov. Tak aj bolo. Domáci obyvatelia, ktorých je údajne okolo 440 to aj náležito využívajú. Stredoveké uličky sú prešpikované obchodmi so suvenírmi a typickými francúzskymi kaviarňami. Opäť, hnaní intuíciou resp. ovplyvnení pohybom davu, sme sa dostali k námestiu Sv.Vincenta, z troch strán obklopeného historickými budovami (napr. Chapelle des Penitents, Église St.Vincent)  a z tej poslednej prudkým skalnatým zrázom. Výhľad na krajinu plnú olivových hájov je odtiaľ vskutku krásny. Druhým miestom, ktoré stojí za návštevu je miestny hrad. Ako ináč, aj tu nás odradila výška vstupného. Nešlo o to, že by nás tieto pamiatky nezaujímali, ale človek si dva krát rozmyslí, kam má ísť a kam nie, ak je takých miest za deň čo i len päť a na každom z nich má zaplatiť 5-10 EUR (úplne stačia poplatky za kemp, diaľnice, parkoviská, atď.). Návšteva Les Baux de Provence bola celkom určite to najlepšie zo stredajšieho poobedia. 

Montmajour, Arles

     Čas značne pokročil a pred nami boli ešte tri zastávky. 14 km smerom od Les Baux de Provence sa nachádza opátstvo Saint-Pierre de Montmajour. V podstate sme vôbec nevedeli o čo ide a do itineráru pribudlo len vďaka tomu že leží cestou na Arles. Zastávka však nemala dlhého trvania - brány opátstva sú otvorené len do 18:00 a my sme mali pol hodinové meškanie. Celkom pravdepodobné je aj to, že sa pri vstupe platí a dopadli by sme rovnako aj keby sme nemeškali.

    Z Montmajour je to do Arles už len kúsok. Teplota o čosi klesla, a tak aj prechádzka po meste bola príjemnejšia. Uličkami sme si to namierili okolo rímskej Arény do centra mesta, na námestie Republiky. Vyzeralo to tam na nejakú večernú akciu, pretože pred radnicou už bolo postavené pódium a pomaličky sa zbiehali ľudia. Pofotili sme najfotogenickejší objekt, ktorým je katedrála Saint Trophime a vydali sa pozdĺž rieky späť na parkovisko. Pravdu povediac, ledva som sa vliekol. Arles nie je škaredé mesto. Skôr naopak. Avšak vďaka tomu, že sme to tento deň dosť prehnali, prvé čo ma pri spomínaní napadne, je únava.

     O poslednom bode programu - meste Tarascon, už nik nechcel ani počuť (vlastne Lebe sa tuším snažil niečo namietať, no vzápätí sa uvedomil). Po rutinnom blúdení sme nakoniec našli ten správny kemp. Konečne "doma". Hneď po večeri sa začali rozlievať zásoby tekutín. Zastavili nás až frantíci. Asi sa im nepáčilo, že je niekto príliš hlučný. Takáto situácia sa počas našej dovolenky opakovala dosť často. Domáci si potrpia na nočný kľud, ktorý začína okolo 22:00-22:30. Zato cikády im nevadili. Bola to prvá noc vo Francúzsku, kedy o sebe dali vedieť. Teraz už viem prečo všade predávali cvrlikajúce prívesky...:-)   

         Montpellier, cesta do Pyrenejí>