| FRANCÚZSKO 2004 |
|---|
Chamonix, presun
do Provence
Keď som o predchádzajúcom dni písal, že počasie nás nepotešilo, teraz to platilo dvojnásobne. Počas noci sa značne ochladilo a naše letné spacáky boli bezmocné. Nahádzali sme na seba oblečenie, každý koľko uznal za vhodné a prečkali zvyšok noci. Ráno okolo pol ôsmej som pozrel len pre zaujímavosť na teplomer v aute, ukazoval 5°C. Nebolo nad čím váhať. Žiadna ďalšia túra sa v Alpách nebude konať, ale pôjde sa do teplých krajov, na juh Francúzska. Myšlienka, že celý deň strávime v aute však nebola vábivá a preto sme doobeda ešte chceli vybehnúť lanovkou na Aiguille du Midi (3.842 m.n.m.), vyhliadkový vrch na Mont Blanc. Ibaže tabuľa pred stanicou lanovky oznamovala nízku viditeľnosť a tak sme to vzdali.
Zo Chamonix sme vyrazili cez ďalšie dve olympijské mestá Albertville a
Grenoble smerom na Avignon. Cesta medzi Albertville a Valence bola pomerne divoká.
Najprv serpentíny neďaleko Le Fayet, pri ktorých sa Majo s Lebem netvárili
nadšene, potom alternatívna cesta paralelná s diaľnicou, pri ktorej človek
akurát príde o nervy (poznali sme ceny diaľničných poplatkov medzi
jednotlivými mestami a preto sme sa rozhodli ušetriť pár EUR tým, že ak si
ďaleko nezájdeme, nepôjdeme po diaľnici), ďalej zmätky pri prejazde cez
Grenoble (celé mesto rozkopané) a nakoniec zachádzka v dôsledku nevšimnutia
si značky. Za Valence už to išlo ok až do 2-hodinovej zápchy na 3-prúdovej
ceste. Najprv som si myslel, že ide o nával turistov, ale po 2 hodinách sa ukázala
príčina - prevrátený kamión. Medzičasom Lebe vypisoval z autoatlasu zaujímavé
miesta v Provence, ktoré stoja za návštevu. 
Prvým miestom v Provence, ktoré sme navštívili bolo mestečko Orange. Z Lebeho zoznamu sme vedeli len o dvoch zaujímavých pamiatkach - víťazný oblúk a divadlo. Tú prvú sme pofotili, pri tej druhej však nebola šanca zaparkovať auto v rozumnej vzdialenosti, preto sme nabehli späť na diaľnicu do Avignonu (už si to presne nepamätám, ale mám pocit že za tento úsek je bez úhrady). Podľa plánu, práve tu sme chceli nocovať. V Avignone je niekoľko kempov na brehu rieky Rhône, no v žiadnom nemali voľné miesto. Napadá ma jediný dôvod preplnenosti kempov - prebiehajúce oslavy dňa Bastilly. O tom poslednom by som celkom pochyboval, lebo hustota stanov bola asi 1 stan na 15 m2, možno ešte menšia. Nič to však nemenilo na tom, že sme si museli nájsť miesto inde.
V rámci racionalizácie nákladov a taktiež ušetrenia času, bolo najrozumnejšie ísť k nášmu prvému rannému cieľu - Pont du Gard. Vzdialenosť cca 30 km sa ešte dala zvládnuť a po ceste boli nejaké kempy. Hneď v tom prvom mali posledný voľný flek. Ibaže po zhliadnutí malej plôšky plnej kameňov naša radosť ustala. Cena nebola zrovna najnižšia, a tak sme pekne poďakovali a s rozhodnutím kašľať túto noc na kemp odišli. Asi po polhodinke rally na miestnych poľných cestách sa nám podarilo nájsť vhodné miesto. Voči môjmu návrhu postaviť najprv stan, až potom sa navečerať sa okamžite vzniesla očakávaná vlna kritiky. Veď nakoniec, ani som neoponoval. Pri stavaní stanu sa ukázalo, že miesto nie je až také vhodné ako sa zdalo na prvý pohľad. Zo suchej trávy sa stali neskutočne ostré a tvrdé ostne, ktoré na pár miestach prepichli dno stanu a do tvrdej zeme nebolo možné zabiť klince. Celtu sme nechali pre prípad pohotovosti len prehodenú na stane a šli spať. Počas noci sa strhol vietor a spolu so šuchotajúcou celtou vytvárali zvuky ala "Blair Witch Project". Na tú prebdenú noc určite nezabudnem. .:-)