Chamonix, Montenvers

     Počasie v pondelok ráno nás veľmi nepotešilo. Nad Alpami sa vznášal hustý opar a z času na čas spŕchlo. Jediné čo to pre nás znamenalo, bola väčšia záťaž. Do vakov sa zbalili šuštákové bundy a nejaké svetre, do termosiek sa navaril čaj (paradoxom je, že termosky sa do Francúzska vzali kvôli uchovávaniu chladených nápojov) a okolo 9:30 sme vyrazili do Chamonix. Priamo na mieste, ktoré je východzím bodom túry na Montenvers, je pomerne veľké parkovisko. Potešiteľný je najmä fakt, že ide o neplatené parkovisko, čo je vo Francúzsku vzácnosť. Neďaleko je aj zastávka vláčiku vedúceho priamo do cieľa našej cesty. Za 11 EUR sa dali ušetriť nejaké 3 hodiny námahy. Pomernou väčšinou sme s Lebem prehlasovali Majov návrh, ešte ho ani nestihol vysloviť:-)

     Samotná túra nie je veľmi náročná. Začína sa dole na parkovisku pri bobovej dráhe, pokračuje lesom po okraji hory až k chate Les Rochers des Mottets, ktorá slúži ako bufet. Za tie 2 hodinky sme na trase stretli možno 5-6 ľudí. Bufet v prevádzke nebol a tak prišlo na zásoby pribalené v kempe. Tu je zároveň miesto odkiaľ začína ďalšia časť túry ponad ľadovec až k vyhliadkovému miestu. Obtiažnosť začína byť o čosi vyššia, ale nejde do extrémov. Dalo sa to pozorovať hlavne na Majovom tempe resp. na jeho časových stratách. Ale všetko dohnal pri našich fotopauzách. Na vyhliadku sme dorazili 13:40. Ak si niekto pod pojmom "vyhliadka" predstavuje prírodnú plošinu na vrchole hory, s výhľadom na okolitú krajinu, potom je na omyle. Montenvers (1913 m.n.m.) je doslova menšie turistické stredisko s hotelmi a reštauráciami. Tým, že je sem jednoduchý prístup vlakom, miesto je plné pohodlných turistov. Pre tých, ktorí vyznávajú ľadovcovú turistiku existujú 2 alternatívy ako zísť dole na ľadovec - po rebríkoch (chvíľku sme sa pohrávali s myšlienkou skúsiť to) alebo lanovkou (2,5 EUR - jednosmerný lístok). Ten rebrík bol síce lákavý, ale odradil nás pohľad na zostupujúcich ľudí s plnou výbavou (laná, helmy, mačky...ale hlavne rukavice). Chvíľu sme si oddýchli a dali sa na spiatočnú cestu. Tento krát inou cestou ako na nahor. Záverečný úsek sme neodolali a zviezli sa až dolu na boboch. Z rýchlej jazdy však nič nebolo lebo predo mnou išiel upratovací tým a každú chvíľu zastavil aby chlapík mohol vyskočiť a poutierať mokrú trať. V Chamonix sme boli ešte pred piatou hodinou a času na prehliadku mesta bolo dostatok.

     Centrum mesta sme prešli pomerne rýchlo a posledná vec, ktorá nás zaujímala, bol obchod s potravinami. V turistickej kancelárii ochotne poradili a išlo sa na nákupy. Do očí mi hneď udrelo zvýhodnené balenie tyčiniek Twix. Okrem nich sme nakúpili bagety, maslo, ovocie a v neposlednom rade 3 sedmičky červeného a k nemu syr. Pri výbere vína sme si stanovili max. hranicu 6 EUR. Napriek tomu je tam výber veľmi široký. Bez problémov sa dá platiť kreditkou a to bola Lebeho doména. Cestou k autu sa strhol krátky lejak, na premoknutie to však stačilo. Na večeru sme si po náročnom dni dopriali ryžu s nejakými konzervami. Napriek tomu, že bola rozvarená a bez chuti, Majovi a Lebemu na rozdiel odo mňa chutila. Stačil mi pohľad do Majovho ešusu na ryžu zmiešanú s párkom na fazuli a hlad ma prešiel. Zato víno so syrom padlo veľmi dobre. Nákup na niekoľko dní sa zrazu zmenil na nákup jednovečerný...a ešte bolo málo. A keďže nám po vínku bolo celkom teplo, nikoho nenapadlo, aké obliekačky v noci nastanú.

    cesta do Provence>