-mapa cesty-

Montrottier, Gorges du Fier 

     Ráno sme pri odchode z kempu schmatli pár informačných letákov o zaujímavých miestach v okolí Annecy, zbalili stan a vyrazili na cestu. Z letáku sa vytipovali dve miesta, ktoré vyhovovali hlavne z hľadiska toho, aby sme si príliš nezachádzali zo stanovenej trasy. Prvým z nich bol stredoveký hrad Montrottier, čnejúci nad Valleé du Fier (údolie rieky Fier). Vstupné na osobu je 7 EUR a tak, sme prehliadku interiéru radšej oželeli. Pochodili sme po akurát po okolí hradu. Niežeby nebol zaujímavý, ale takýchto sídiel je vo Francúzsku na stovky. Neďaleko hradu sa však nachádza miesto, ktoré je zaujímavejšie. Prinajmenšom pre tých, ktorí majú radšej prírodné výtvory ako ľudské. 

     Rieka Fier vytvorila na krátkom úseku svojho toku niekoľko metrov hlboký kaňon. Prehliadka stojí 4 alebo 5 EUR. Ako typickí slováci, skúšali sme nájsť nejakú cestičku ako sa vyhnúť zaplateniu. Žiadnu sme nenašli, no napriek tomu, tu už nás suma neodradila. Cez kaňon sa prechádza ponad rieku konštrukciou pripevnenou na stene kaňonu. V zimných a jarných mesiacoch siaha voda až tesne pod tento most. Kaňon nie je príliš dlhý, a tak nám na prehliadku a fotografovanie stačila ani nie hodinka. Určite sa sem oplatí vziať aj statív..:-) 

     Cesta späť na parkovisko vedie popri spomínanej rieke, vlievajúcej sa do kaňonu. Bolo by škoda odísť odtiaľ bez záberu a preto sme si prekliesnili cestičku krovím od chodníku až k brehu rieky. Voda síce nevyzerala hlboká, ale prúd bol silný. Každý urobil niekoľko záberov a postupne sme sa presunuli až k miestu, kde rieka padá 4-5m dolu do kaňonu. V tomto mieste boli brehy vzdialené 1,5m. Bez váhania sme naskákali ponad vodopád na opačnú stranu v snahe získať zaujímavé fotky. Kým ja s Majom sme ešte fotili, Lebe už sa chystal naspäť. Prišlo mi celkom podozrivé keď 5 minút po tom, ako nám oznámil že už ide k autu, stále stojí na kraji skaly nad vodopádom a verný svojmu znameniu, váha. Stačilo však pozrieť na doskočisko a vedel som prečo. Keď sme skákali z opačnej strany, tak sme zároveň prekonali aj určitý výškový rozdiel. Ten by sa síce dal zvládnuť aj naspäť, ale pohľad dolu, šmykľavá  skala odkiaľ sme sa mali odraziť a všetko to vybavenie, s ktorým sme mali skákať boli proti. Po krátkej porade sme sa priklonili k názoru, že cesta proti prúdu až po najbližší most bude predsa len lepšie riešenie.  Asi po kilometri vysvitla ďalšia nemilá skutočnosť, že rieka vychádza z iného kaňonu. Ostala teda posledná alternatíva - prebrodiť sa. Dovtedy, v čele idúci Lebe, prenechal tú česť ísť ako prvý, mne. Tenisky okolo krku a išlo sa. Voda síce siahala len po stehná, ale prúd mal svoju silu. Úspešne sme sa prebrodili na druhý breh. Hneď som si všimol, že vodná čiara na mojich kraťasoch je vyššie ako by mala byť. Presahovala vrecká v ktorých som nosil náhradné batérie do foťáku a taktiež kartu od auta. Našťastie obe vecičky prežili bez ujmy a my sme mohli vyraziť do známeho olympijského mesta - Chamonix.

     Po zhruba troch hodinách, sme s prestávkami dorazili do dediny neďaleko Chamonix - Les Bossons. Rozložili sme sa v kempe priamo pod ľadovcom Glacier des Bossons. Cena opäť celkom prijateľná - 17 EUR. Tento krát to už bol taký klasický francúzsky kemp. Nešlo o voľnú plochu kde je stan na stane a človek nemá žiadne súkromie. Pre každé auto so stanom bol vytvorený box zo živého plotu. Po večeri (mali sme so sebou plynový horák Camping gas a 2 bomby) sme ešte sadli nad letáky s túrami v okolí Chamonix a do neskorého večera rozoberali všetky "pre a proti" z vybraných alternatív.

     Chamonix >