| FRANCÚZSKO 2004 |
|---|
Tarascon-sur-Ariege
Plán na nedeľu bol netradične skromný a preto sme si dali dosť načas. Kým sa nám podarilo dať sa dokopy a opustiť kemp bola jedna hodina. Samozrejme nesmela chýbať ani tradičná "rozcvičková" prehliadka prvého zaujímavého miesta na ceste. Vlastne ani nebolo treba ísť ďaleko. Auto sme odstavili v centre Tarascon-sur-Ariege. Poobšmietali sme sa chvíľu okolo veže s hodinami - Le Castella, ktorá sa týči nad Tarasconom, potom zbehli dolu na námestia s kostolmi Saint Michel a De La Daurade pre pár záberov, a nakoniec sadli do auta a vyrazili na Foix.
Foix
Kúsok od mesta sa nachádza podzemná rieka Labouche, ktorú Lebe na základe odporúčaní z nejakého cestopisu zaradil do itinerára. Po príchode na miesto sa očakávanie vysokého vstupného (7,5 EUR) stalo skutočnosťou. Čo sme však ja ani Majo neprekúsli, bol zákaz fotenia. Takže kým Lebe obdivoval krásy prírody, my sme sa vydali do Foixu nakúpiť čerstvé bagety. Napriek tomu, že bola nedeľa, podarilo sa nám nájsť pekáreň, kde sa každú chvíľu mali dopiecť. Majiteľka sľúbila, že ak sa stavíme o 20 minút, akurát budú hotové. Ostávajúci čas sme zabili sledovaním petangistov. Bolo celkom zábavné sledovať 5-6 dedov ako všetci stoja nad guľami s metrom a hádajú sa, ktorá je bližšie. Nepozorovane sme sa snažili nafotiť nejaké dokumentačné fotky, ale skoro žiadna nevyšla. Ten správny moment vždy ušiel. Cestou späť už boli bagety v pekárni nachystané. Rýchlo sme sa dopravili k Labouche, rozbalili nádobíčko a dali variť guláš. Škodoradostne sme pritom hovorili o tom, aká škoda pre Lebeho, že sa mu nič neujde. Ten sa však ako naschvál objavil práve vo chvíli keď sa rozdávalo..:-)
To či prehliadka rieky stála za tie peniaze, vie len Lebe. Ak bude mať čas, určite sem o nej pár riadkov napíše..:-) Mimochodom vo Foixe sa nachádza ešte známy hrad, ale na ten akosi nebola nálada. Napokon dnes nás čakala prehliadka Carcassonne - mesta s najväčším hradom v Európe.
Carcassonne
Carcassonne
patrí vďaka svojmu hradu medzi obľúbené turistické destinácie. Keďže
cesta cez Pyreneje neprebiehala rýchlo, do mesta sme dorazili až okolo siedmej
hodiny. Veľké parkovisko v centre paradoxne 
svojou prázdnosťou spôsobovalo
problém...na ktorý koniec to zaparkovať? Dlho neváhame, zlatý stred
bude to pravé. Ako vždy, aj teraz nás informačné tabule priviedli ponad
rieku Aude až k samotnému opevneniu Cité. Dvojité stredoveké opevnenie je
obrovské, vyše 3 km hradieb a 52 veží. Prechodili sme si celé
"mesto" a vychutnali si jeho večernú atmosféru. Možno práve tu by
sa zišiel sprievodca, ktorý by poskytol bližšie informácie o jeho histórii,
ale to už by som bol asi veľmi náročný. Napokon všetko sa dá nájsť na
webe..:-) Oveľa závažnejšia chyba však bola tá, že statívy ostali v
aute. Zmierení s faktom, že pre lepšie fotky sem budeme musieť zájsť
inokedy, sme sa posledným pohľadom z mostu rozlúčili so Cité a zamierili k
autu.
Aj keď prehliadka Carcassonne a asi aj Labouche boli fajn, dnešný deň bol predovšetkým dňom presunu. A to, načo sme sa všetci najviac tešili, bola noc na pláži. Hnaní spomienkami na Sainte-Marie Plage, namierili sme si to najkratšou cestou k pobrežiu. Menšie komplikácie sa vyskytli v Narbonne kde sme stratili smer, ale našťastie na jednom väčšom kruhovom objazde ho Lebe behom tretieho krúženia konečne objavil. Potom už išlo všetko hladko až po pobrežie. Počiatočné nadšenie z toho, ako to na plážach "žilo" opadlo asi po 10 minútach. Avšak to, že náš vysnívaný flek na prenocovanie nenájdeme ani po 2 hodinách by nás veru nenapadlo. Všade kde sa cesta len trošku priblížila k pobrežiu, tam boli diskotéky, zábavné podniky, kolotoče atď. A ak náhodou niekde neboli, tak už z diaľky bolo vidno tabuľu "Zákaz spania na pláži". Všetko má však svoje medze a aj naša trpezlivosť. Znechutení sme sa vrátili na diaľnicu a ďalej ťahali smerom na Montpellier. Niečo po jednej v noci ma Majo s Lebem donútili odstaviť to už konečne na odpočívadle (údajne kvôli nedôvere v moje schopnosti šoférovať počas spánku). Ja s Lebem sme zvolili na prenocovanie "pohodlie" auta, Majo sa vyvalil pod borovicami neďaleko parkoviska. Keby však vedel čo s kamionistami na francúzskych odpočívadlách robia domáci černosi, určite by si to rozmyslel..:-)