| NÓRSKO 2005 |
|---|
Bratislava - Praha - Berlín - Puttgarden
O 10:00 sa konečne dostávame na diaľnicu. Sú pred nami 3 dni nepretržitého presunu až na Lofoty (niečo cez 3.000 km). Majo zasúva mp3 adaptér do autorádia, vzadu sa Lebe chopí svojho náčinia ("mixážny pult a mapa") a za tónov Elánu začíname ukrajovať prvé kilometre.
Prvých pár hodín ide všetko podľa plánu vytlačeného zo stránky Michelinu. V Čechách si za nehorázny kurz kupujeme 2-mesačnú diaľničnú známku. Síce stojí len 300 Kč (300x1,3=390Sk), ale pri platbe Slovenskými korunami je to až 540 Sk! Riziko pokuty však podstupovať nehodláme. Už o niekoľko kilometrov zisťujem, že aj keby bol kurz normálny, cena je absolútne neadekvátna stavu "diaľnice". Niečo podobné ako u nás Senec-Galanta, len s inou povolenou rýchlosťou. Antishock na mp3 playeri prestáva stíhať a tak sa objav v podobe mp3 adaptéru dostáva k slovu až za Drážďanmi. Za 3 hodiny prichádzame do Prahy. Navigácia zlyháva v časti Sporilov a my zaznamenávame polhodinovú stratu. Sídlisko si obkrúžime ešte jeden krát, aby sme našli nenápadnú odbočku na Teplice a slimačím tempom pokračujeme pražskými zápchami ďalej. Pred vstupom do Nemecka treba už len doplniť nádrž. Robíme tak tesne pred hranicami za prijateľných 28,9 Kč/l.
Úsek Cínovec - Drážďany je pomerne krátky, ale vďaka rozkopaným cestám sa neuveriteľne vlečie. Slnko pripeká (okolo 30°C) a my sa nevieme dočkať diaľnice aby v aute aspoň trochu prúdil vzduch. Po nekonečnej ceste prichádzame do Drážďan. Značenie v meste je veľmi chabé a cestu na výpadovku nachádzame viac-menej náhodou. Hneď na prvom odpočívadle za mestom sa rozhodneme pre prvú pauzu. Stáva sa pomaly zvykom, že pri takýchto výletoch sa prvé 2-3 dni živíme výhradne rezňami z domu. Nie je tomu inak ani teraz. V tom teple mi až tak nechutí, zato Majo problémy nemá. Po piatom rezni konečne dáva súhlas k pokračovaniu v ceste. Nasledujúca časť cesty už je úplne o niečom inom. Žiadne hliadky (v Čechách ich bolo neúrekom), neobmedzená rýchlosť, kvalitné cesty....tak ako to má byť. Cez Berlín (tu už je značenie OK) pokračujeme na Hamburg. 80 km pred Hamburgom meníme smer a namiesto zachádzky do Hamburgu, odbočujeme na Schwerin a odtiaľ smerom na Lübeck. Po polhodine je každému jasné, že to bola chyba. Tých pár kilákov navyše by nás nezabilo a namiesto "loudání se" po vidieckych cestách, mohli sme ušetriť nejaký čas na diaľnici. Niekde za Lübeckom opäť tankujeme (1,26 EUR/l) a do Puttgardenu prichádzame tesne pred polnocou.
Puttgarden - Rodby, Helsingoer - Helsingborg, Nordby
Existovalo niekoľko alternatív ako sa dostať do Nórska. Pôvodne sme zamýšľali objednať lístky na trajekt cez spoločnosť CK Periscope, ale časom sme od toho upustili. Stačilo nabrowsovať na Scandlines.de a potom už len vybrať to najvhodnejšie. Nakoniec z toho vyšla najlepšie alternatíva s dvomi trajektmi: Puttgarden - Rodby, Helsingoer - Helsingborg. Cesta je síce o niečo dlhšia, ale cenovo vychádza najlepšie. Kombinovaný lístok pre jedno auto do 6m vrátane osôb stojí 80 EUR (napr.Rostock-Trelleborg 135 EUR). A ďalšia veľká výhoda je v tom, že trajekty chodia každých 30 minút.
Po zakúpení lístkov sa behom 5 minút naloďujeme. Prekvapuje ma, absencia akýchkoľvek kontrol. A to sme sa doma obávali kúpiť plynové bomby..:-) Plavba trvá iba 45 minút. Po nej vymieňam Maja za volantom a naprieč celým Dánskom (našťastie nie je veľmi veľké) pokračujeme do Helsingoeru. Cesta je celkom príjemná - málo áut, ale čo je dôležitejšie - opäť ide o diaľnicu. V Helsingoere je postup taký istý ako v Puttgardene, nalodíme sa, ledva stihneme nájsť nejaký flek na sedenie sa a už sme na mieste - v Helsingborgu.
Za hraničnou kontrolou odstavujem auto, musíme sa dohodnúť čo ďalej. Pôvodný plán, aj keď s meškaním, je splnený. Teraz už len nájsť niekde za mestom vhodné miesto a ísť spať. Chvíľu sa ešte motám okolo prístavu v snahe dopátrať sa či je nutná diaľničná známka, ale bezúspešne. Po E6 pokračujeme ďalej smerom na sever. Medzičasom Lebe aj Majo zaspávajú a mne sa ide celkom fajn. Až pred Göteborgom ma chytá kríza a preto odbočujem na najbližšie odpočívadlo. To už sa Majo prebúdza a sadá za volant - ideme čo najďalej bez odpočinku. 10 minút po výmene sa strháva silný lejak a sme radi, že sme neostali. Nakoniec nás tesne pred švédsko-nórskymi hranicami brzdí kritický nedostatok benzínu. Dve benzínky neuvážene opúšťame (otvárajú až o 8:00 - t.j. o hodinu), pri tej tretej to už musíme odstaviť. Ako naschvál, práve dnes je sobota a navyše aj nejaký sviatok, otvárajú až o 10:00.
spolu - 1705 km