V nedeľu ráno sa na raňajkách ukázal náš nový delegát. Výmena za pôvodného prebehla vo štvrtok, ale vďaka výletu na Adam's Peak sa to k nám nedostalo. Treba povedať, že bolo na čase. Azda jediná vec, ktorú pre účastníkov zájazdu spravil pôvodný delegát, bolo držanie tabule s nápisom "Leonardo" na letisku pri prílete. Hneď pri prvom rozhovore nám vyhovoril na nedeľu dohodnutý rafting. Bolo v celku logické, že v období sucha nebude na rieke veľa vody, napriek tomu si to nik nepripúšťal až do spomínaného rozhovoru. A tak, rafting nahradila menšia balkónovica. Ale ešte pred ňou, nemožné sa stalo realitou. Taxikár nehľadel na svoje záujmy a zaviezol nás do štátneho obchodu s fixnými, ale hlavne dosť zaujímavými cenami, čo sme hneď využili.

Pinawella

     Miesto zvané Pinawella bolo našou prvou zastávkou na poslednom výlete. Dvojdňový výlet v hodnote 150 USD, nám ako satisfakciu za meškanie lietadla nahradila cestovná  kancelária. Napriek nevýhode cestovania vo väčšom počte ľudí, také ponuky sa neodmietajú. Odchod z hotela bol už štandartne v skorých ranných hodinách a do Pinawelly sme dorazili okolo 9:45. Ide vlastne o sloní sirotčinec, dotovaný z turistických peňazí. Program pre návštevníkov spočíva z dvoch častí - kŕmenia slonov a potom ich kúpania. Každý z vyše 200 slonov má svojho opatrovateľa a za pár rupií Vám dovolí spoločnú  foto so slonom. Samozrejme nechýbajú tu stánky so suvenýrmi. V jednom z nich som za 800 LKR kúpil mahagónového slona. V okamihu zjednávania som mal síce pocit víťazstva, ale neskôr mi to už neprišlo ako extra dobrý nákup. Pár minút autobusom od Pinawelly je ešte možnosť povoziť sa na slonoch. Väčšina ľudí ju využila a hurá na Kandy. 

Kandy

     Cestou do Kandy na nás čakala ešte prehliadka čajovej továrne v Pilimatalawe. Nápis na dverách "Please do not give money to any persons inside or outside of the factory on request" ma celkom pobavil. Zamestnancom to v nastavovaní dlaní v očakávaní finančného príspevku vôbec neprekážalo. Okrem prehliadky nechýbala ochutnávka čaju a nákup vo veľkom. Do bývalého kráľovského mesta Kandy sme dorazili akurát na obed. Tu sa opäť ukázala nevýhoda cestovania vo veľkej skupine. Namiesto očakávaného rozchodu po meste (z autobusu sme zahliadli KFC), sme sa zúčastnili spoločného obedu v podobe švédskych stolov. Ochutnal som toho dosť, ale mimo ovocia boli zvyšné jedlá pre mňa nepožívateľné. Náplasťou nato, mala byť návšteva botanickej záhrady. Toto miesto určite stojí zato. Ale treba si naň vyhradiť rozhodne viac ako 1 hodinu. Tú sme mali k dispozícii my. Zaujímavú formu protestu voči tomuto obmedzeniu zaujal Lebe, a to 15 minútovým meškaním. Ďalším bodom programu bola návšteva Chrámu zuba (Temple of the Tooth). Údajne je v ňom ukrytý Budhov zub. Ako ináč...za siedmimi zámkami, pričom každý zo siedmich kľúčov má iný človek. Lebe ani Psey nedali na varovanie, že do chrámu sa smie len s nohavicami a boli nútení prenajať si plachtu. Môj celkový dojem bol taký, že radšej by som čas vyhradený na chrám investoval do botanickej záhrady. 

Sigiriya

     Po noci v 4-hviezdičkovom hoteli The Citadel nás čakala posledná zastávka v Kandy v múzeu drahých kameňov (mám taký pocit, že pár ľudí aj niečo nakúpilo) a potom už ďalšia dlhá štreka autobusom na Sigiriyu. Už zďaleka bolo vidieť vyčnievajúcu skalu uprostred džungle. Autobus ešte nestál a už musel čeliť útoku múch (rozumej neodbytných predavačov suvenírov).  Keďže Sigiriya slúžila kedysi ako pevnosť, okolo celého územia je vodný priekop. Odtiaľ je to k úpätiu skaly asi 500m. Prechádza sa hájom, okolo rozvalín, ktoré pravdepodobne slúžili ako zásobníky vody. Samotný výstup na vrchol nie je veľmi náročný. Ide sa po železných schodoch so zábradlím. V dávnych časoch to musel byť celkom adrenalín, keď  po schodoch vytesaných do kameňa vynášali na vrch svojho panovníka. Niekde uprostred výstupu sa vchádza do jaskyne s nástennými maľbami. Napriek prísnemu zákazu fotiť maľby s bleskom, sa Lebe predsa len rozhodol, že si blískne. Škoda, že potom nezachytil aj tie pohľady, čo naňho všetci vrhli. Z vrchu skaly je nádherný výhľad na okolitú džungľu. Kam len oko dovidí, samá zeleň. Taktiež sa tu nachádzajú zásobníky na vodu. Miesto je natoľko fotogenické, že sme si ani nevšimli ako sa naša skupina vytratila. Resp. ja som si to včas všimol a podľa toho konal. A keďže Lebe ani Psey na moje rady nedali, nebolo žiadne prekvapenie, že cestu k autobusu našli s 30 minútovým oneskorením (vtip bol v tom, že autobus neparkoval tam, kde nás vysadil). Aby ani predavači nespomínali na nás v zlom, čo to sme pokúpili. Po niekoľko násobnom taktickom odrieknutí boli ochotní ísť s cenou za ebenových "stilt fishermenov" z pôvodných 3.000 rupií na 650 rupií.

Dambulla

     Úplne posledným miestom, ktoré sa nám podarilo navštíviť, bol chrám v Dambulle - Golden Temple. Zatiaľ čo naša skupina išla dnu pozrieť na sochy Budhu vo všemožných polohách, my sme ostali vonku a konečne mohli zblízka pofotiť makakov. Niežeby inde neboli, ale len tu a na Sigiriyi boli zvyknutí na turistov.

     Na hotel sme dorazili neskoro večer Kuchár ešte spravil, pár žemlí s kuracím mäsom (vtedy sme konečne prišli  nato, kam to mäso inokedy mizne, bežné porcie totiž obsahovali len kuracie kosti) a šlo sa spať.

     "V roku 473 sa na Anuradhapurský trón násilím dostal princ Kasyapa. Svojho nevlastného otca, kráľa Dhatusena, dal zaživa zamurovať a právoplatného následníka trónu, princa Maggallana, donútil utiecť do Indie. V obavách z Maggallanovej odplaty potom začal Kasyapa budovať nedobytnú pevnosť na vrchole skaly zvanej Sigiriya. Keď však k invázii z Indie v roku 491 skutočne došlo, nevydržal Kasyapa čakať v bezpečí svojej pevnosti, osedlal slona a vypravil sa do boja. Uviazol však so svojim vojskom v bažinách a bol porazený. Na Sigiriyu sa vrátil iba zomrieť. Postavil sa vtedy na okraj skaly, odťal si hlavu a vrhol ju proti nepriateľom."

Cena výletu: 150 USD/osoba

Výrok dňa: "Do fune, zabudol som vypnúť blesk." - Lebe na Sigiriyi

     Záver >